Shift work and prevalance chronic diseases of nurses
Abstrakt: Práca na zmeny má vplyv na kvalitu života, psychické a fyzické zdravie, rodinné vzťahy a pracovný výkon. V dnešnej modernej spoločnosti je práca na zmeny jedným z najrozšírenejších druhov povolania, ktoré ovplyvňuje mnohé profesie v celej pracujúcej populácii v Európe. V dôsledku práce na nočné zmeny sa spánok s optimálnou dĺžkou a kvalitou stáva čoraz dôležitejším faktorom vedúcim k prevencii vzniku mnohých ochorení. U zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na nočné zmeny dochádza často k narušeniu cirkadiánnej rytmicity spánkového cyklu. Tieto zmeny majú v priebehu času vplyv na vznik kardiovaskulárnych, gastrointestinálnych, metabolických a iných ochorení. V súvislosti s pracou na nočné zmeny dochádza aj k zvýšeným rizikám chýb/omylov. V rámci preventívnych opatrení zamestnávatelia by mali vytvárať podmienky smerujúce k predchádzaniu negatívnych vplyvov na zdravie u sestier a zdravotníckych pracovníkov a zachovávať bezpečnosť pacientov.
Kľúčové slová: chronické ochorenia, práca na zmeny, sestry, spánok, zdravotné riziká

Abstract: Shift work can impact quality of life, psychological and physical health, family relationships, alertness, circadian rhythms and work performance. In modern societies, night work has been recognized as one of the most prevalent occupational factors of the working population in Europe. Night shift work has been thought to play a role in the etiology of chronic diseases and an increased risk of errors and negative patient outcomes through a disruption of the circadian rhythm. Several epidemiology studies to indicate that night shift work over time can contribute to significant health risks for nurses. There is a growing a relationship between nurse night shift work and increased risk of cardiovascular, metabolic or gastrointestinal diseases. Employers and nurses need to know and to create preventive programs that help to prevent negative health risks associated with night shift work.
Keywords: chronic diseases, night shift work, nurses, dream, health risk

Úvod

Pracovný čas, spánok a zloženie stravy úzko súvisia so životným štýlom. Dnešný ,,round–the-clock“ (aktívny štýl) je možné viesť 24 hodín 7 dní v týždni. Takýto život je do veľkej miery umožnený vďaka umelému osvetleniu, ktoré znížilo závislosť ľudskej činnosti od denného svetla. Tento pokrok prispel k predĺženiu obvyklého pracovného času a práce na nočné zmeny. Práca na zmeny je v dnešnej modernej spoločnosti jedným z najrozšírenejším druhov povolania, ovplyvňujúcim 15 až 20 % pracujúcej populácie v Európe (Peplonska, 2015, Wang, 2011). Avšak problematika zmenovej práce je veľmi ťažko definovateľná, pretože k neštandardnému pracovnému času patrí viacero typov časového usporiadania. Pracovnú zmenu podľa Zákonníka práce definujeme ako časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať (Zákon č. 311/2001 Z. z). Zmenový pracovný čas je vo všeobecnosti potenciálnou zdravotnou hrozbou. Sčasti je to zapríčinené narušením rytmu biologických hodín, keď dochádza zmene cirkadiánnej organizácie fyziologických, endokrinných, metabolických a sociálnych dejov. Organizmu vzniká tak fyziologická reakcia na cirkadiánny stres.

S prácou na zmeny sa stretávame v rôznych profesiách, a jednou z nich je zdravotníctvo. Nepretržitá ústavná zdravotná starostlivosť je poskytovaná v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, v dvojzmennej prevádzke a pracovnou pohotovosťou na pracovisku alebo prácou v jednozmennej prevádzke a pracovnou pohotovosťou na pracovisku, pričom uvedené pracovné režimy možno doplniť aj pracovnou pohotovosťou na dohodnutom mieste mimo pracoviska. Sestry a pôrodné asistentky pracujúce na nočné zmeny majú v súlade s právnymi predpismi v Slovenskej republiky (SR) stanovenú celkovú dĺžku pracovného týždňa. Sestry ako poskytovateľky zdravotnej starostlivosti podľa § 27 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) vykonávajú prácu v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom režime, obvykle s dĺžkou pracovného času 11-12 hodín (10,5-11 hodín pracovného času, prestávka v trvaní pol hodiny alebo dve prestávky v práci takisto v trvaní pol hodiny.) (Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce).

V nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase dochádza u zdravotníckych pracovníkov (lekár, sestra) k chronickému skracovaniu dĺžky spánku. Spánok sa radí medzi základné piliere (strava + pohyb + spánok) zdravého životného štýlu. Význam fyziologickej potreby spánku sa propaguje na vedeckej úrovni a spánok s optimálnou dĺžkou a kvalitou má pre človeka nezastupiteľnú úlohu. Vplyvom chronickej expozície krátkeho spánku v dôsledku práce na nočné zmeny dochádza v organizme k vzniku chronických porúch a zmenám príjmu potravy. Tolerancia nedostatku spánku, ako aj samotná potreba spánku je však vysoko individuálna.

Spánok

Spánok je základnou fyziologickou potrebou, ktorý je charakterizovaný ako stav pokoja, voľnej motorickej inaktivity a relaxácie (Černák, 2009). Vyznanou mierou sa podieľa na celkovom zdraví každého človeka a kvalite životného štýlu. Regulácia cyklu spánku a bdenia je riadená párovým orgánom SCN (suprachiasmatic nuclei) nachádzajúcim sa v hypotalame. Suprachiazmatické jadrá sú zodpovedné za udržiavanie cirkadiánnych rytmov v celom organizme (Tabuľka 1). Reagujú na vonkajšie podnety (striedanie svetla a tmy) a ovplyvňujú tvorbu hormónov predovšetkým melatonínu, hlavného hormónu určujúceho cirkadiánny rytmus (Nevšímalová, 2007).

Súčasné epidemiologické štúdie prezentujú dôkazy o existencii vzťahov medzi dĺžkou spánku a jeho kvalitou s nepriaznivými zdravotnými dôsledkami. K významným disruptorom spánku u sestier pracujúcich na zmeny patrí úzkosť, stres, depresie (Bidulescu et al., 2010), ako aj chronické ochorenia (predovšetkým respiračného, kardiovaskulárneho a pohybového systému) (Buxton et al., 2010).

Chyby/omyly vo vzťahu k zmennej práci

Narušenie cirkadiánnej rytmicity spánkového cyklu u sestier v súvislosti s pracovným časom, so stresom, zlým životným štýlom vedie k zvýšeným rizikám dopúšťania sa chýb/omylov v nočnej pracovnej zmene.

Niu et al. (2012) v randomizovanej klinickej štúdii zistili, že sestry pracujúce na nočné zmeny sa 44-krát viac dopúšťajú chýb ako sestry pracujúce v dennej zmenovej prevádzke. Možné príčiny chybovosti sa vzťahujú k únave alebo spánkovej deprivácii.

Tabuľka 1 Vzťah hormónov k spánku a cirkadiánne rytmy

Výskyt chronických vybraných ochorení vo vzťahu k zmenovej práci
Gastrointestinálny trakt (GIT)

Svetlo a denný príjem potravy patria medzi významné environmentálne faktory ovplyvňujúce každodenný život. U zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zmenovej prevádzke patria gastrointestinálne problémy k najčastejším zdravotným problémom (Černák, 2009). Sestry najčastejšie trpia symptómami zažívacích ťažkostí, a to: hnačka, zápcha, nadúvanie, regurgitácia, pálenie záhy, dechtovitá stolica (Saberi et al., 2010).

Syndrómom dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome) vo vzťahu k zmenovej práci je významne vyšší u sestier pracujúcich v nočných zmenách, v porovnaní so sestrami pracujúcimi v jednej zmenovej prevádzke a sestrami na operačnom trakte (Nojkov, 2010).

Kardiovaskulárny systém (KVO)

Incidencia kardiovaskulárnych ochorení (diagnostikovaný infarkt myokardu, angina pectoris, hypertenzia) je signifikantne vyššia v skupine sestier pracujúcich na nočné zmeny (Kivimäki et al., 2006). V mnohých epidemiologických štúdiách nachádzame taktiež vzťah kardiovaskulárnych ochorení s výskytom metabolického syndrómu (MS). Podľa World health organisation (WHO) sú kardiovaskulárne ochorenia najčastejšou príčinou úmrtí v civilizovanom svete, pričom prítomnosť MS zvyšuje riziko úmrtnosti 2x vyššie na KVO (Mottilio et al., 2010).

Metabolický syndróm

(MS) prvýkrát popísal Reaven v roku 1988 ako kombináciu inzulínovej rezistencie, hypertriglyceridémie, HDL cholesterolu a hypertenzie (Svačina, 2006). Medzinárodná diabetologická federácia (IDF - International Diabetes Federation) zdôrazňuje význam centrálnej obezity ako základného faktoru a definuje MS ako prítomnosť centrálnej obezity (obvod pásu > 94 (resp. 80) cm u mužov (resp. u žien) a ďalších 2 z nasledujúcich faktorov: triglyceridy (TG) > 1,70 mmol/l, HDL- cholesterol (HDL – C) < 1,04 (resp. < 1,30) mmol/l u mužov (resp. u žien), TK > 130/85 mm Hg (alebo antihypertenzná liečba) a porucha glykémie nalačno (glygémia > 5,6 mmol/l) alebo prítomnosť DM2 (Krahulec, 2002).

Vzťah práce na zmeny a rozvoja metabolického syndrómu bol sledovaný u 226 kórejských sestier vo veku 19 – 49 rokov. Štúdia ukázala významne vyšší výskyt MS u sestier starších ako 30 rokov pracujúcich na nočné zmeny v porovnaní so sestrami v dennej zmenovej prevádzke. Významná závislosť bola zistená s rizikovými faktormi obvod pása, HDL a TKd (Ha, 2005). Zvýšený príjem sladených nápojov a dĺžka spánku v súvislosti s nočnou prácou významne korelovali s vyšším BMI u japonských sestier (Tada et al., 2014).

V americkej desaťročnej štúdii The Nurses Health Study II sledovali asi 60 000 sestier vo veku 29 – 46 rokov. Zvýšené riziko výskytu chronického ochorenia Diabetes mellitus typu 2 (DM2) bol signifikantný u sestier s dĺžkou spánku kratšou ako 5 hodín v porovnaní so sestrami, kde dĺžka spánku bola v trvaní 7-8 hodín. Výsledky štúdie zároveň potvrdili zvyšujúce sa riziko ochorenia so zvyšujúcim sa počtom rokov práce a nočnými zmenami (Kroenke et al. 2007).

Záver

Spánok je dôležitý na regeneráciu mozgu, obnovu duševných síl, a súčasne má dôležitou úlohu v metabolizme látok a správnej funkcii endokrinného, imunitného a kardiovaskulárneho systému. Dlhodobo nedostatočný spánok či jeho nízka kvalita má za následok vznik mnohých ochorení. Aj napriek týmto skutočnostiam prioritou každého zdravotníckeho pracovníka je vždy ochrana a podpora vlastného zdravia a bezpečnosť pacientov.

Dobrá zdravotná gramotnosť sestier o vplyve narušenia kvality a dĺžky spánku v súvislosti s prácou na zmeny je primárnou prevenciou smerujúcou k udržiavaniu dobrého zdravia. Výrazne významné sú opatrenia aj zo strany zamestnávateľa zavádzaním strategických opatrení na sledovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom u sestier.

Autori: PhDr. Gabriela Štefková, PhD., PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva
Zoznam bibliografických odkazov
BARANCOVÁ, H. Zákonník práce. Komentár. Praha, C. H. Beck, 2010.

BIDULESCU, A., DIN-DZIETHAM, R., COVERSON, D. L. et al. 2010. Interaction of sleep quality and psychosocial stress on obesity in African Americans: the Cardiovascular Health Epidemiology Study (CHES). In BMC Public Health. Vol. 28, no. 10, p. 581.

BUXTON, O. M., MARCELLI, E. 2010. Short and long sleep are positively associated with obesity, diabetes, hypertension, and cardiovascular disease among adults in the United States. In Social Science and Medicine. Vol. 71, no. 5, p.1027-1036.

ČERNÁK, P. 2009. Neurobiológia cirkadiánnych rytmov a klinické aplikácie. In Psychiatrická prax. Vol. 10, no. 4, p. 160–163.

HA M., PARK J.: 2005. Shiftwork and metabolic risk factors of cardiovascular disease. In Journal of Occupational Health. Vol. 47, no.2 p. 89–95.

KIVIMAKI, M., VIRTANEN, M., ELOVAINIO, M., VAANANEN A. et al. 2006. Prevalent cardiovascular disease, risk factors and selection out of shift work. In Scandinavian Journal of Work, Environmet and Health. Vol. 32. no. 3. p. 204–208.

KRAHULEC, B., VOZÁR, J. 2008. Výskyt rizikových faktorov a vaskulárnych komplikácií u novodiagnostikovaných pacientov s diabetes mellitus 2. typu. In Vnitřní Lékařství. Vol. 48. p. 1031–1038.

KROENKE, C. H., SPIEGELMAN, D., MANSON, J. et al. 2007. Work characteristics and incidence of type 2 diabetes in women. In America Jornal of Epidemioly. Vol. 165, no. 2. p. 175–183.

MOTTILIO, S., FILION, K. B., GENEST J. et al. 2010. The metabolic syndrome and cardiovascular risk. A systematic review and meta- analysis. In Journal of the American College of Cardiology. Vol. 56, no14, p.1113-1132.

NEVŠÍMALOVÁ, S., ŠONKA, K. 2007. Poruchy spánku a bdění. 2. vyd. Praha: Galén, s. 345.
NIU S., CHU H., CHEN, C., CHUNG, M. et aL. 2012. A comparison of the effects of fixed- and rotating-shift shcedules on nursing staff attention levels: a randomized trial. In Biological Research for Nursing. Vol. 15, no. 4, p. 443-450.

NOJKOV, I. B., RUBENSTEIN, J. H., CHEY. W. D. et al. 2010. Impact of rotating shift work on the prevalence of irritable bowel syndrome in nurses. In American Journal of Gastroenterology. Vol.105, no 4, p. 842-847.

PEPLONSKA, B., BUKOWSKA, A., SOBALA, W. 2015. Association of Rotating Night Shift Work with BMI and Abdominal Obesity among Nurses and Midwives. In PLoS ONE. Vol. 10, no.7 [online]. Available from the: http://ecnis.openrepository.com/ ecnis/

SABERI, H. R., MORAVVEJI, A. R. 2010. Gastrointestinal complaints in shift working and day-working nurses in Iran. In Journal of Circadian Rhythms. Vol. 8. no. 9. [online]. Available from the: Http://dx.doi.org/10.1186/ 1740-3391-8-9

SVAČINA, Š. a kol. Metabolický syndróm. TRITON, Praha 2006.

TADA, Y., KAWANO, Y., MAEDA, I. et al. 2014. Association of Body Mass Index with Lifestyle and Rotating Shift Work in Japanese Female Nurses. In Obesity. Vol. 22, p. 2489–2493.

WANG, X .S., ARMSTRONG, M. E., CAIRNS, B. J., et al. 2011. Shift work and chronic disease: the epidemiological evidence. In Occupational Medicine. Vol. 61. no.2. p.78–89. [online]. Available from the:http://dx.doi.org/10.1093/occmed/kqr001

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách zdravotníctve.